Ján Adam RAYMAN 

* 23.4. 1690, Prešov

† 23.4. 1770, Prešov

• lekár, meteorológ, lekárnik, fyzikus
• pôsobil v Prešove ako mestský - župný lekár
• zaočkoval dieťa (vlastnú dcéru) proti čiernym kiahňam
• napísal 63 lekárskych prác

•   Koncom osemdesiatych rokov sedemnásteho storočia sa vážený prešovský občan Ján RAYMAN, správca lekárne, oženil s Alžbetou ROTHOVOU, prešovskou rodáčkou a dcérou prešovského richtára Jana ROTHA. Z tohoto manželstva pochádza jediné dieťa, syn Ján Adam, ktorý sa narodil 23. apríla 1690. V priebehu roku 1699 Ján RAYMAN zomrel. Súhrou viacerých okolností sa vdove Alžbete RAYMANOVEJ naskytla príležitosť nadobudnúť vedenie lekárne (zdedila ju po svojej tete), tentoraz v úplnom vlastníctve. Súčasne sa stala aj majiteľkou domu, v ktorom sa lekáreň nachádzala. Dňa 27. septembra sa navyše vydala za lekárnika Jana Samuela WILLICHA, ktorého pôvod, predchádzajúce bydlisko a pôsobisko sú žiaľ neznáme. Jan Samuel WILLICH bol skúseným a zdatným odborníkom, ktorý lekáreň z každej stránky zveľadil a položil pevné základy jej profesionálnej odbornosti a prosperity do ďalších desaťročí.
•  Mladý Ján Adam sa od útleho veku dôverne a bezprostredne stýkal s tajomným a bezpochyby príťažlivým prostredím lekárne. Nebola to teda náhoda, že táto atmosféra hlboko ovplyvnila jeho skúmavú a senzitívnu povahu, ba stala sa trvalou súčasťou jeho celoživotného údelu.
•  V blízkych Košiciach absolvoval Ján Adama RAYMAN nižšie školy a potom sa stal študentom slávneho prešovského evanjelického kolégia za rektorstva známeho Jana REZIKA.
  
  
  Budova prešovského kolégia
  
  V tomto období sa remeselne vyučil, ako sa neskôr priznáva - "na prianie rodičov" - lekárnickému umeniu. Vďaka svojmu nadaniu a usilovnosti zvládol učňovské roky i školské vzdelávanie bez problémov a roku 1709, vo veku 19 rokov, s dobrými základmi odchádza do cudziny, najprv do nemeckej Jeny a potom do holandského Leydenu, študovať medicínu.
•  Ján Adam RAYMAN študoval lekárstvo v časoch, v ktorých medicínske myslenie - a nakoniec aj prax - boli ešte stále do veľkej miery pod vplyvom učenia legendárneho gréckeho lekára Hippokrata z Kou (asi 460-370 pred n. l.), neotrasiteľnej lekárskej autority celého európskeho stredoveku. Protipólom tohto hippokratovského trendu boli nové svieže prúdy, ktoré odmietali dogmatickú scholastiku.
•  Počas Raymanovho pobytu v Leydene postihli jeho rodné mesto pohnuté a dramatické udalosti, ktoré sa bolestne dotkli aj jeho najbližších príbuzných. Raymanov otčim Jan Samuel WILLICH sa krátko po príchode do Prešova zaradil medzi významných občanov. Už tretí rok po prijatí sa stal členom tretej menzy a roku 1709 dokonca prvej menzy vonkajšej mestskej rady, čiže rady sto mužov. Svojich profesionálnych povinností sa nevzdal ani počas katastrofálnej morovej epidémie roku 1710, čo nebolo ešte ani v týchto časoch príliš obvyklé a zaužívané. Jeho obetavosť sa mu však stala osudnou, pretože sa nakazil a nakoniec tejto obávanej chorobe podľahol.
•  Ján Adam roku 1712 v mesiaci novembri vykonal úspešne tentamen, examen a explikáciu. Na základe týchto skúšok mu lekárska fakulta povolila obhajobu dizertačnej práce De praecipuis diversitatis morborum fundamentis et curatione diversa. Uskutočnila sa 16. decembra toho istého roku a pridelili mu diplom doktora medicíny.
  
  

  Univerzitné záznamy o skúškach J. A. Raymana

  Raymanov lekársky diplom

  
  
  
•  Rayman sa z Holandska vrátil priamo do svojho rodiska, a to aj napriek lákavým ponukám na vykonávanie lekárskej praxe v Poľsku. Takmer okamžite ho v roku 1713 menovali do funkcie mestského fyzikusa, čo síce svedčí o nedostatku skúsených a erudovaných lekárov, no pre mladého, 23-ročného absolventa univerzity to bolo vyjadrením dôvery a veľkej úcty, ktorej sa tešil u svojich rodákov.
•  Bezprostrednou príčinou jeho rozhodnutia vrátit sa domov boli zrejme aj nepriaznivé rodinné pomery, ktoré vznikli po smrti nevlastného otca Jana Samuela WILLICHA, ako aj opustená rodinná lekáreň. Nemalú úlohu pritom zrejme mala aj reálne sa črtajúca možnosť povýšenia prešovského kolégia evanjelických stavov na školu univerzitného typu so štyrmi fakultami, medzi ktoré mala patriť aj lekárska fakulta.
•  Prešovská spoločnosť prijala RAYMANA veľmi priaznivo. Už rok po návrate z Holandska si z jej stredu vybral životnú partnerku. Dňa 6. decembra 1714 sa Ján Adam RAYMAN vo svojom rodisku v chráme sv. Mikuláša, iba zopár metrov od svojho rodného domu, oženil so Žofiou WACHSMANNOVOU, dcérou známeho prešovského lekára Zigmunda WACHSMANNA. Z tohto zväzku sa v priebehu rokov 1716-1729 narodilo spolu sedem detí.
•  Najplodnejšie obdobie profesionálnej činnosti Jána Adama RAYMANA spadá do rokov 1717-1738. V plnom rozkvete síl a tvorivých schopností, spoločensky a materiálne zabezpečený, bol úspešným lekárom, známym v blízkom i vzdialenejšom okolí. Lekáreň, ktorú viedol, mala vynikajúcu povesť, za ktorú vďačila nielen odbornej zdatnosti, ale aj dobročinnosti a ľudomilstvu svojho majiteľa. Aj z toho mála zachovaných historických dokumentov môžeme vycítiť RAYMANOVU lásku k povolaniam, ktoré vykonával.
•  Musíme súčasne pripomenúť, že RAYMAN bol aj súcim obchodníkom. Predmetom jeho pozornosti bol v tomto smere veľkoobchod s liečivami a exotickým koloniálnym tovarom (citróny, pomaranče, koreniea  pod.), ktorý patril ešte aj v 18. storočí do sféry obchodného záujmu lekárnikov. Vo veľkom sa venoval obchodu s vínom, ktoré získaval zo svojich viníc na juhovýchodnom Slovensku a v oblasti Tokaja.
•  Lekáreň Jána Adama patrila v Prešove medzi najvýznamnejšie a najvýnosnejšie. V iných slovenských kráľovských mestách dostával mestský fyzikus od magistrátu pevne stanovený ročný plat vo vopred dohodnutej výške. Prešov postupoval v tomto ohľade voči Raymanovi rozhodne originálne - namiesto pravidelného platu ho zbavil daňových odvodov do mestskej pokladnice. Určitú úlohu tu mohol zohrať aj fakt, že Rayman bol za svoje zásluhy prijatý do šľachtického stavu.
•  Vzdelanie a poznatky, ktoré RAYMAN nadobudol počas Leydenských štúdií, vplývali na jeho konanie počas celej profesionálnej praxe. Mal vrodené pozorovacie schopnosti i predpoklady pre systematickú vedeckú prácu, ktorú od jeho rutinnej odbornej činnosti nemôžeme oddeliť, neustále sa navzájom prelínali. V literatúre sa uvádza, že počas svojich vedecky najplodnejších rokov 1717-1730 publikoval okolo 80 odborne, predovšetkým medicínsky zameraných prác.
•  Od začiatku svojej lekárskej kariéry sa RAYMAN venoval pozorovaniu najrozmanitejších chorobných procesov a triedeniu získaných poznatkov. Publikoval najmä štúdie o infekčných chorobách, predovšetkým o dyzentérii, týfuse, osýpkach a kiahňach. Preslávil sa a vynikol skúmaním podstaty, liečenia a ochrany najmä pred poslednou zo spomínaných chorôb.
•  Podľa RAYMANA by sa očkovanie proti kiahňam mohlo stať prostriedkom, ktorým by bolo možné predísť mnohému zlému. Podľa neho je metóda málo zaužívaná, pretože málokto by hodlal použitím tejto nápadnej kúry hazardovať so svojím "renomé". Ak by totiž nastalo úmrtie, lekár by sa stal v očiach obyčajného človeka, ale aj u svojich kolegov zabijakom. On sám sa nechal pred uskutočnením tohto pokusu odstrašiť. Nakoniec však usúdil, že jeho dvaapolročná dcéra nie je na podklade dedičnosťi pred chorobou chránená, keďže jej brat skutočne ochorel na kiahne a ona mohla byť tiež nimi napadnutá, odhodlal sa k tomuto pokusu.
•  Urobil lancetou malý zárez na jej ľavom ramene, do ktorého votrel ešte teplý hnis z kiahničky jej brata a zárez zakryl orechovou škrupinou. Okolie sa postupne zapálilo, ale dievčatko zostalo svieže, kým konečne na siedmy deň nedostalo horúčku a okolo zárezu sa zjavili malé biele vyrážky. Avšak v jeho neprítomnosti mu podali emetikum, v dôsledku čoho s vnútornými kŕčmi a za pocitu chladu zvracala. Keď sa to konečne upokojilo, na tretí deň sa úplne zotavila. Na tele sa jej zjavilo asi šesť kiahničiek, ktoré ani nehnisali, ale postupne zasychali. Za celý ten čas bolo dieťa veselé a zdravé a nemalo nijaké ťažkosti. Smolou bolo neopatrné podanie emetickeho sirupu, ktoré vyvolalo závažné symptómy a nadmerné vracanie, čo odstrašilo ostatných ľudi, a tak so zákrokom na svojich deťoch nesúhlasili. RAYMANOV pokus s variolizáciou korešponduje s jeho zásadou, ktorú vyjadril pri inej príležitosti: Skúsenosť má pre mňa väčšiu cenu ako všetko rozumkárstvo.
•  Zaujímavé a vzrušujúce je aj pátranie po dátume tohto činu. Vychádzajúc z faktu, že RAYMAN mal v tom čase len jedinú dcéru, ktorá sa podľa prešovskej matriky narodila 8. apríla 1718 a v čase experimentu mala dva a pol roka, prichádzame k dátumu október 1720. Berieme pritom do úvahy aj tradičnú presnosť a dôkladnosť RAYMANOVÝCH lekárskych správ. Na druhej strane pri opise očkovania jeho syna Jána Adama, RAYMAN píše: "Moja staršia dcéra (Mária Alžbeta), ktorej som tiež roku 1721 naočkoval kiahne,..." Vyrieši sa tým otázka priority v očkovaní? Chtiac-nechtiac musíme byť pri formulovaní odpovede na túto otázku skeptickí. Zdá sa, že objektívna skutočnosť zostane natrvalo utajená.
•  Dôležitejšie je však, aký ohlas mali tieto prvé pokusy i v ďalších európskych krajinách:
  •  1722 - zaočkované dve anglické princezné a o nejaký čas neskôr, celý anglický dvor
  •  1723 - prvé pokusy s očkovaním v Hannoveri
  •  1750 - očkovanie sa v Anglicku zaviedlo do bežnej lekárskej praxe
  •  1768 - zaočkovaná ruská cárovná Katarína II a príslušníci jej rodiny, založenie očkovacích ústavov
  •  1771 - prvý očkovací ústav na území monarchie v Retzendorfe
  •  1774 - rozšírenie očkovania vo Francúzsku
•  RAYMANOVE princípy vakcinácie platia v imunológii dodnes a vďaka nim sa už niekoľko rokov nezaznamenal nijaký nový prípad ochorenia na kiahne. V záujme zachovania úcty k RAYMANOVI a jeho činu nesmieme nikdy zabudnúť na to, že v ľudských dejinách bola prave variolizácia prvou vážnou a účinnou zbraňou človeka proti infekčným chorobám.
•  Okrem toho sa RAYMAN zaoberal aj problémami a liečením dyzentérie, osýpok. Publikoval článok o detskom záchvatovitovom kašli v Prešove. Zaoberal sa aj inými infekčnými chorobami. Zaujímavé sú jeho pozorovania a opisy šarlachu. Zaoberal sa problémom besnoty a jej prenosu zo zvieraťa na človeka.
•  Jána Adama RAYMANA na prahu jeho medicínskej dráhy roku 1719 vymenovali za člena Leopoldínskej akadémie. Podľa starého zvyku mu súčasne, ako všetkým novým, členom pridelili meno, ktoré kedysi nosila významná osobnosť vedy a kultúry. Toto meno sa v histórii ľudstva preslávilo dvakrát. Prvým jeho nositeľom bol Aristofanes, najväčší aténsky autor komédií. Aristofanes II. bol chýrnym lekárom a polyhistorom. Academia caesareo Leopoldina naturae poctila Jána Adama RAYMANA čestným titulom Aristofanes II. za jeho prínos do pokladnice ľudského poznania.
  
  

  Diplom cisárskej Leopoldínsko - Karolínskej akadémie

  Očkovanie proti kiahnam

  
  
  
•  RAYMAN nebol len lekárom. Pozornosť si zaslúžia jeho práce z oblastí meteorológie, ale aj skúmanie analýzy a terapeutického využitia minerálnych vôd, ktoré pramenili na rôznych miestach východného Slovenska. Svoje vedomosti a skúsenosti v oblasti chémie a chemickej analýzy zúžitkoval nielen pri chemickom rozbore minerálnych vôd - bol autorom viacerých originálnych postupov, ktoré sa využívali aj v cudzine. V rakúskej monarchii asi ako prvý systematicky meral denné teploty a stal sa zakladateľom ich dlhotrvajúcich pozorovaní. V praxi uskutočnil to, čo o niekoľko desaťročí neskôr nahlas vyslovil HUSTY: "Všetko treba skúmať, ale prevziať len to, čo sa najlepšie osvedčilo." Táto veta obsahuje RAYMANOV odkaz prítomnosti, výrazne aktualizuje jeho dielo, život a osudy.
•  Príkaz vtedajšej zdravotníckej komisii na definitívne zastavenie činnosti tých lekární, ktorých majitelia boli lekári, ako aj úmrtia viacerých detí ešte v útlom veku, ale najmä dospelých synov lekárov boli pre RAYMANA ďalšou tvrdou skúškou a životným sklamaním. Zomrel v pomerne vysokom veku 80 rokov dňa 24. apríla 1770, hoci určitý čas bol nútený žiť s ťaživou predstavou, že je už mŕtvy.