William Thomson, lord Kelvin

   (1824—1907)

- po tomto škótskom fyzikovi je nazvaná termodynamická teplotná stupnica

- narodil sa 26. júna 1824 v Belfaste, Írsko
- zomrel 17. decembra 1907 v Netherhalle (blízko Largs), Ayrshire, Škótsko

- Thomsonov otec bol profesorom matematiky na univerzite v Glasgowe, na ktorej W. Thomson začal študovať ako desaťročný

- ako sedemnásťročný odišiel na univerzitu do Cambridgi, kde sa sústredil na štúdium matematiky. Zároveň začínal pravidelne publikovať prvé originálne vedecké práce.

    Po skončení štúdia v Cambridgi Thomson podnikol niekoľkomesačnú študijnú cestu do Francúzska a po návrate z nej ako 22-ročný sa stal roku 1846 vedúcim katedry fyziky a profesorom na univerzite v Glasgowe, kde potom nepretržite pracoval 53 rokov. Veľmi skoro sa stal uznávaným vedcom: 22-ročného ho zvolili za člena Kráľovskej spoločnosti v Edinburghu, 26-ročného za člena Kráľovskej spoločnosti v Londýne. Hlavnou oblasťou jeho odborných záujmov vo fyzike sa stala termodynamika - náuka o teple.

    Prvú vedeckú prácu v tejto oblasti vedy publikoval ako 15-ročný.
   

    Jedným z najdôležitejších problémov v tých časoch bolo vytvorenie absolútnej termodynamickej teplotnej stupnice, pomocou ktorej by bolo možné merať stupeň nahriatia alebo ochladnutia telies. Thomson prišiel k záveru, že musí existovať dolná hranica ochladnutia telies, čiže univerzálna a prirodzená teplotná nula. Thomson zistil, že absolútna nula teploty zodpovedá v Celziovej teplotnej stupnici — 273.15 oC.
    Thomson bol nielen vynikajúcim fyzikom, ale so záujmom sa venoval aj riešeniu praktických otázok. Veľké zásluhy mal na skonštruovaní a uvedení do prevádzky transatlantických káblov, navrhol vyrobiť veľmi citlivé meracie prístroje a podobne. Za túto prácu mu mestská rada v Glasgowe udelila titul rytiera a čestného občana mesta. Za celoživotnú vedeckú prácu Thomsona britská kráľovná Viktória vymenovala za lorda Kelvina podľa rieky Kelvin, ktorá preteká pod múrmi univerzity v Glasgowe.