Rozprávka ako netradičný prostriedok výučby fyziky môže sprístupniť moderné poznatky fyziky žiakom pomocou textov, ktoré sú blízke ich prirodzenému jazyku, avšak so zachovaným sémantickým obsahom. Rozprávku možno považovaťza významnú kvalitatívnu úlohu na hodinách fyziky. Bolo realizované experimentálne overenie vplyvu fragmentov z rozprávok na prežívanie a vedomosti žiakov na hodinách fyziky (SABOLOVÁ, I. (2002): Rozprávka vo vyučovaní fyziky. Rigorózna práca. FHPV PU, Prešov, 155 s.). Výskum zistil, že vplyvom modifikovanej hodiny (tj. vyučovacia hodina, na ktorej boli použité fragmenty z rozprávok) je trend zvýšenia pozitívnych emócii a znížia sa štatisticky významne negatívne emócie u žiakov. Vplyvom nemodifikovanej hodiny (vyučovacia hodina, kde nebol použitý fragment z rozprávky a hodina prebiehala bežným spôsobom) je zachovaný trend zníženia pozitívnych emócii a štatisticky významne sa zvýšia negatívne emócie u žiakov. Rozdiel medzi vedomosťami u žiakov vyučovaných modifikovanou hodinou hneď po ich osvojení a vedomosťami po uplynutí určitého času t od ich osvojenia bude nižší ako u žiakov vyučovaných tradične. Teda trvalosť vedomostí u žiakov vyučovaných s využitím fragmentov z rozprávok je vyššia ako u žiakov vyučovaných tradične (SABOLOVÁ, I., BIRČÁK, J. (2001): Výučba rozprávkou  a  subjektívna pohoda žiakov. In: Zborník z Medzinárodnej vedeckej konferencie: Fyzika v kontexte kultúry. FHPV PU, Prešov, s. 163 –167; SABOLOVÁ, I., BIRČÁK, J. (2003): Vplyv rozprávok na subjektívnu pohodu žiakov a ich vedomosti z fyziky. In: Zborník Prírodné vedy, matematika – fyzika – technická výchova, FHPV PU, Prešov, XXXVII, 255 s.).

Rozprávkové fragmenty s fyzikálnym obsahom možno s úspechom využiť v rôznych fázach vyučovacej hodiny na splnenie rôznych didaktických cieľov, ako napríklad:

·         fragment je zdroj nových poznatkov,

·        fragment ako prostriedok motivácie, nastolenia fyzikálneho problému a vytvorenia problémovej situácie,

·         rozprávkový fragment ako kvalitatívna úloha a jej využitie v

a} zovšeobecňovaní poznatkov, ich systematizácii, vrátane matematického vyjadrenia fyzikálnych zákonitostí,

b} riešení kvantitatívnych fyzikálnych úloh,

·        kontrola vedomostí žiakov,

·        opakovanie učiva.

IKT sa podieľajú svojou názornosťou, príťažlivým prostredím, rešpektovaním individuálnych požiadaviek žiaka a schopnosťou stimulovať ich a motivovať na zatraktívňovaní, zefektívňovaní i humanizácii výučby.

Príbehy s fyzikálnym obsahom ako progresívne didaktické prostriedky prekračujú hranicu medzi vzdelávaním a zábavou, zvyšujú učiteľovu profesionalizáciu i popularitu u žiakov.

Výučba fyziky rozprávkou s podporou IKT nie je samoúčelná, ale znamená prínos pre pedagogickú prax tým, že umožňuje žiakom atraktívnejšie sprístupniť preberanú látku, a tak dosahovať lepšie výsledky.