Od apríla 2013 hrám hádzanu, ku ktorej som sa dostala viac menjej nahodou cez obyčajný medziškolský turnaj a pretože sa nikto z našej školy (vtedy ešte ZŠ Šrobárová) nechcel nechať ostreľovať v bráne, tak som nastúpila ja. Rozhodca, si ma po turnaji zavolal a navrhol mi, či by som sa hádzanej nechcela venovať profesionálne. Vtedy som ešte nevedela do čoho idem, no vedela som, že niečo robiť musím.
Takto som sa dostala k týmnto dievčatám, s ktorými som toho prežila za jeden rok čo ich poznám naozaj veľa. Boli to prehry, výhry, zranenia, úspechy či neúspechy ale hlavne kopec srandy. Všetko to sme prežili spolu a to je hlavné :-).
V roku 2015 sa mi naskytla neuveriteľná možnosť hrať, respektíve aspoň sedieť za druzstvo žien. Pre mňa ako 18 ročnú neskúsenú brankárku je to veľká česť.