|
Škola, ktorej 40. výročie si v školskom roku 2001/2002 pripomíname, sa rodí v súvislosti s premenami na začiatku 60. rokov 20. storočia v bývalom Česko-Slovensku. V oblasti školstva sú vyjadrené v zákone č. 186/1960 zo dňa 15. 12. 1960, ktorý nadobudol platnosť 1. 1. 1961. Namiesto bývalých JSŠ (DSŠ) od 1. 9. 1961 vznikajú SVŠ (stredné všeobecnovzdelávacie školy).
1. septembra 1961 začína svoju činnosť SVŠ na Svojdomove, priama
predchodkyňa súčasného gymnázia. Škola vzniká v dôsledku realizácie
vyššie uvedeného zákona a reštrukturalizácie sústavy jedenásťročných
stredných škôl v Prešove. Do SVŠ v Prešove, Svojdomov 1 sa
kumulujú žiaci z JSŠ v Solivare, Gottwaldovej ul. (Ul. 17.
novembra), Mudroňovej a Konštantínovej ulice. Pod vedením S. Krenického
(riad. školy), A. Repku a J. Černotu (zást. riad.) sa formuje profesorský
zbor, ktorý je vekovo a pedagogickými skúsenosťami vyvážený a odborne
ambiciózny. Tieto faktory spôsobujú, že škola je budovaná na zdravých a pevných
duchovných základoch. SVŠ na Svojdomove 1 (pozdejšie na Ul. Tarasa Ševčenka
1) ako typ strednej školy dominantne existuje do roku 1968. Po prijatí zákona
č. 168/68 Z. z. z 19. 12. 1968 o gymnáziách doznieva do roku
1973, keď maturovali posledné dve triedy školy tohto typu.
Aká bola SVŠ všeobecne a naša škola konkrétne? Organizačná
štruktúra SVŠ (podľa Vestníka MŠaK č. 12 z 10. 2. 1961) bola
nasledovná: a)
základný typ s voliteľnými predmetmi (deskriptívna geometria,
praktické cvičenia z fyziky, chémie, biológie, výtvarná výchova,
hudobná výchova, konverzácia v živom jazyku); b)
matematicko-fyzikálny variant; c) chemicko-biologický variant. Vo všetkých variantoch bol predmet základy odborného vzdelania, ktorého obsahom bola výrobná práca. Jej cieľom bolo začlenenie „žiakov do života socialistického závodu, v ktorom pri práci s dospelými poznávajú radosť z tvorivej práce, oboznamujú sa s organizáciou práce, učia sa pracovnej disciplíne a uvedomujú si svoje povinnosti ku kolektívu a spoločnosti“. (Vestník MŠaK z 10. 2. 1961 – príloha str. 11). Riaditeľstvo školy malo venovať vedeniu výrobnej práce žiakov náležitú pozornosť, a to aj ustanovením funkcie zástupcu riaditeľa. Výrobná práca sa realizovala jeden deň v týždni (6 hod.), v prvom a druhom ročníku aj v podobe súvislej výrobnej praxe po 18 dní. Teda okrem tradičných predmetov sa mimoriadny dôraz kládol na výrobnú prácu. Táto požiadavka sa objavovala v učebných plánoch aj neskôr, i keď nie až v takej prehnanej podobe. Jej realizácia v 60. rokoch v podmienkach priemyselných a poľnohospodárskych závodov v Prešove a jeho okolí sa čím ďalej tým viac stávala formálnou. Skutočný
dôraz vedenia školy (od r. 1962 A.
Repka – riad., A. Greif a J. Černota – zást. riad.) a profesorského
zboru bol na kvalite výchovno-vzdelávacej práce, vedomostí a celkovej
kultúrnej úrovni žiakov školy. Po prvých dvoch rokoch značnej
predimenzovanosti počtu tried vo vzťahu k priestorom budovy sa v roku
1963 situácia zlepšuje tým, že časť tried je odčlenená na Konštantínovu
ulicu, kde sa zriadila SVŠ. So žiakmi odišlo aj niekoľko členov pedagogického
zboru. Zníženie počtu tried umožnilo budovanie odborných učební, a tým
aj vytváranie priaznivejších predpokladov pre skvalitňovanie vzdelávacieho
procesu. Škola sa pomerne rýchlo zapísala do povedomia žiakov a rodičov
svojou náročnosťou, ale aj do povedomia školskej a odbornej verejnosti
kvalitou svojich absolventov, ktorí početne a úspešne študovali na
vysokých školách všetkých typov. Od
roku 1962 začala škola spolupracovať s vtedajšou FF UPJŠ pri príprave
budúcich učiteľov stredných škôl realizáciou priebežnej i súvislej
pedagogickej praxe poslucháčov. O dobré
meno školy sa pričinili profesori a žiaci aj bohatou záujmovou činnosťou,
ktorá umožňovala rozvíjať schopnosti a nadanie študentov v oblasti prírodovednej,
spoločenskovednej, umeleckej a športovej. Od r. 1969/1970 sa postupne
uzatvára etapa SVŠ a začína obdobie formovania a existencie gymnázia
(zákon č. 168/68 Z. z. z 19. 12. 1968). Zriaďovanie
gymnázií, obsah a organizáciu štúdia na nich upravovala vyhláška MŠ
SSR č. 104/1969 z 31. 7. 1969. Gymnázium sa formovalo v dvoch
vetvách – prírodovednej a humanitnej – čím vytváralo predpoklady
na uplatnenie žiakov podľa ich
osobnostného uspôsobenia a zamerania. Prvok pracovnej výchovy zostal
zachovaný, i keď už zďaleka nie v takom rozsahu ako predtým. V učebnom
pláne gymnázia mala zastúpenie v predmete polytechnická výchova (2
hod. týždenne). Väčšia škála voliteľných predmetov a ich 6-hodinová
dotácia vytvárali lepšie predpoklady kvalitnejšej prípravy na zvolené
vysokoškolské štúdium. Negatívom
bolo, že v priebehu 70. a 80. rokov sa stupňoval administratívny tlak
preferujúci profesijnú orientáciu študentov
na technické vysoké školy (51%) na úkor vysokých škôl humanitného
zamerania (26% absolventov). Tieto tzv. smerné čísla škola nikdy nedosiahla,
dosahovala skôr obrátený pomer. Z toho dôvodu bola veľmi často terčom
kritiky zo strany nadriadených školských a straníckych orgánov.
Protiargumentom na túto kritiku boli úspechy absolventov v prijímaní na
zvolené vysoké školy, čo svedčilo o tom, že profesorský zbor aj pod
novým vedením (od r. 1972 – riad. školy V. Ovád, zást. riad. M. Skladan)
pokračuje v dôraze na kvalitu výchovno-vzdelávacej práce, v náročnosti
na vlastnú prácu i prácu žiakov. Naďalej
sa rozvíjala spolupráca s FF a od prelomu 70. a 80. rokov aj s PF
UPJŠ. Škola mala štatút fakultnej cvičnej školy, čo bolo výrazným
motivačným faktorom pre odborno-metodický rast učiteľov. V tomto smere
významným impulzom bolo zaradenie školy do experimentálneho overovania nového
obsahu gymnázia v r. 1979 – 1984. Spolupráca a sústavný kontakt
učiteľov školy s Výskumným ústavom pedagogickým v Bratislave a
v Prahe, s Krajským pedagogickým ústavom v Prešove, absolvovanie
celého radu odborno-metodických školení, konfrontácia vlastných poznatkov
s oficiálnymi teoretickými závermi zreteľne prispeli k rastu učiteľov.
Svoje poznatky využili pri tvorbe metodických materiálov, recenzovaní učebníc,
pri školení svojich kolegov v rámci Východoslovenského kraja. Aj
zaradenie do tejto činnosti bolo vyjadrením uznania škole, pretože bola
jedinou vybranou v rámci vtedajšieho kraja. Experimentálne
overovaný nový obsah gymnázia bol všeobecne zavedený vo všetkých gymnáziách
od školského roku 1984/1985. Popri nesporne pozitívnych zámeroch, s ktorými
sa stotožnili aj učitelia (napr. dôraz na obmedzenie predimenzovanosti učiva,
na vytvorenie základného učiva, na rozvíjanie medzipredmetových vzťahov atď.),
nový obsah gymnázia priniesol prvky, s ktorými sa ani vedenie školy,
ani učitelia nemohli vnútorne stotožniť. V súvislosti so všeobecne
presadzovanou myšlienkou o zbližovaní všetkých troch prúdov stredoškolského
vzdelávania (gymnázium, SOŠ, SOU) a preferovaním technickej orientácie,
ktorá mala prispieť k rozvoju vedecko-technickej revolúcie, sa do učebného
plánu gymnázia zaraďuje predmet základy výroby a odbornej prípravy v 1.
a 2. roč., v 3. a 4. roč. odborné predmety technického
zamerania. V podmienkach našej školy boli odborné predmety: základy
programovania, základy stavebníctva, základy elektrotechniky. Napriek úsiliu
vedenia školy zabezpečiť odbornú výučbu uvedených predmetov a snahe
samotných vyučujúcich boli tieto predmety (okrem programovania) vnímané ako
cudzorodý prvok a žiakmi len trpené. Ukázalo sa to hneď po spoločenských
zmenách v roku 1989. Slobodné rozhodovanie žiakov o voliteľných
predmetoch pre školský rok 1990/1991 prežili len základy programovania (v
podobe informatiky). Nároky na absolventa tohto modelu gymnázia boli veľmi veľké.
Podľa stanovených cieľov mal byť v prvom rade teoreticky pripravený na
vysokoškolské štúdium a zároveň aj na výkon odborných činností v praktickom
živote (v prípade neprijatia na VŠ alebo nezáujmu o ďalšie štúdium).
Tomu zodpovedal aj spôsob ukončovania štúdia maturitnou skúškou. Písomnú
časť skúšky museli žiaci absolvovať zo slovenského jazyka, ruského
jazyka a matematiky. Ústna skúška sa skladala zo slovenského jazyka,
ruského jazyka, predmetu odborného zamerania a z voliteľného
predmetu. Takáto skladba predmetov maturitnej skúšky bola veľkou príťažou
pre žiakov, ktorí chceli študovať humanitné, univerzitné odbory. Prevratné
spoločenské udalosti na jeseň roku 1989 poznamenali aj život školy. Mítingy,
zhromaždenia, diskusie, prejavené postoje učiteľov a žiakov sa stotožnili
s hodnotami, ktorým revolučné premeny otvárali dvere. Doba nastavila
zrkadlo učiteľom aj žiakom. Jedni i druhí, samostatne i navzájom
v hektickej dobe prejavili vysoký stupeň kultúrnosti. Problémy sa riešili
vecne, bez extrémností. Slobodné a demokratické voľby vedenia školy
(1990) potvrdili predchádzajúce vedenie do r. 1991. V ďalších
voľbách v roku1991 sa konštituovalo vedenie v zložení: PhDr. T.
Matlovičová – riaditeľka školy, Mgr. M. Horváth – zástupca riaditeľa. Od
r. 1992 druhou zástupkyňou riad. školy bola menovaná Mgr. M. Brudňáková.
V roku 1997 PhDr. T. Matlovičová požiadala OŠ KÚ v Prešove o uvoľnenie
z funkcie a na základe konkurzu bol do funkcie riaditeľa školy menovaný
RNDr. M. Krajňák. Zástupkyňou pre oblasť výchovno-vzdelávacieho
procesu je Mgr. M. Brudňáková, zástupkyňou riaditeľa pre ekonomické veci
sa stala PaedDr. A. Libová. Posledné
desaťročie 20. a zač. 21. stor. sa vo vývoji školy prejavuje veľkou
dynamickosťou, množstvom zásadných zmien. Za najzávažnejšie možno považovať
získanie právnej subjektivity a od nej odvodené hľadanie novej cesty vo
vývoji gymnázia v podobe alternatívneho učebného plánu (AUP). Obsah
AUP bol so súhlasom MŠ SR experimentálne overovaný v r. 1994 – 1998
aj na našej škole a vyhláškou č. 813/1998 – 512 schválený s platnosťou
a možnosťou využívania od 1. 9. 1998 na území celej republiky. AUP
skladbou povinných (12 hod.) a voliteľných (18 hod.) predmetov vo 4. ročníku
maximálne vychádza v ústrety individuálnym záujmom žiakov. Ponúka žiakom
náročnú a kvalitnú možnosť prípravy na zvolené vysokoškolské štúdium.
Zavedenie AUP od r. 1994 zatraktívnilo gymnázium v žiackej i rodičovskej
verejnosti. Od
1. 9. 1994 je škola nositeľom čestného názvu „Gymnázium Jána Adama
Raymana“ udeleného MŠ SR. Prijatie mena tejto významnej osobnosti, ktorá
svojimi všestrannými vedeckými a praktickými činmi prerástla v 18.
storočí región Prešova, má za cieľ nielen hlásiť sa k významným
osobnostiam našich dejín, ale aj inšpirovať a motivovať študentov k vytrvalosti,
náročnosti, zodpovednosti a odvahe – k vlastnostiam, ktorými
sa J. A. Rayman počas svojho života vyznačoval. Základným cieľom školy
je rozvíjať vysoký kredit kvalitnej vzdelávacej inštutúcie budovanej v predchádzajúcich
desaťročiach, pružne reagovať na tendencie vo vývoji vedy a školstva
a otvárať sa rodičovskej verejnosti a spoločnosti vôbec. Dôkazom
toho sú: - od r. 1998 popri 4-ročnom štúdiu možnosť 8-ročného gymnaziálneho štúdia so zameraním na cudzie jazyky; -
od r. 2000 otvorenie triedy v 4-roč. štúdiu so zameraním na
informačno-komunikačné technológie (IKT); -
od r. 1996 pripojenie na Internet a od r. 1999 inštalovanie
internetovej siete do dvoch učební informatiky, „internetovej kaviarne“,
do odbornej učebne fyziky, učiteľskej knižnice, do kancelárie riaditeľa a zástupcu; -
zapojenosť do značného množstva projektov súvisiacich so vzdelávaním
učiteľov z oblasti IKT a ich zavádzaním do vyučovacieho procesu,
so záujmami žiakov (aktivity v environmentalistike, programe podporujúcom
zdravie, aktivity v cudzích jazykoch a pod.). Do
tretieho tisícročia vstupuje GJAR s ambíciami rozvíjať všetko pozitívne
dosiahnuté za uplynulých štyridsať rokov, dotvárať sa do podoby
modernej strednej školy, ktorá bude atraktívna pre súčasné i budúce
generácie študentov a pre generácie absolventov chce byť nielen peknou
spomienkou, ale aj pevným základom stavby budovy ich profesijného života. |