|
Školské
budovy a ich priestory, učebné plány a ich obsahy sa stávajú živým
organizmom len zásluhou učiteľov a žiakov. Vyučovacia činnosť učiteľov
a študijná činnosť žiakov, ich vzájomná interakcia vo vyučovacom
procese, v záujmovej činnosti i v bezprostrednom bežnom
kontakte, prejavy na verejnosti, úspešnosť v ďalšom štúdiu – to všetko
vytvára klímu a zároveň formuje „imidž“ školy. Akí
boli a sú títo rozhodujúci aktéri histórie školy? Profesori
Za štyri desiatky rokov sa vo vedení školy vystriedalo 5 riaditeľov a 9 zástupcov riaditeľa, v pedagogickom zbore sa vystriedalo 110 učiteľov. Z uvedeného počtu pôsobí dnes na škole 40 učiteľov. Výrečným faktom je, že zo súčasných 40 členov pedagogického zboru je 15 absolventov školy. V priebehu posledného desaťročia bol pedagogický zbor posilnený aj lektormi cudzích jazykov z USA, Francúzska a Nemecka. Skladba
učiteľského kolektívu sa v priebehu rokov zmenila v prospech väčšieho
zastúpenia žien (1961 – 17 mužov, 7 žien;
2001 – 10 mužov, 30 žien). Vzťahy v pedagogickom kolektíve
boli v naprostej väčšine korektné a tolerantné, na čom mali zásluhu
aj riadiaci pracovníci, ktorí presadzovanie zdravej a náročnej
kolegiality považovali za jednu z priorít svojej práce. U učiteľov
nachádzali pozitívnu odozvu na
motivačné podnety smerujúce k zvyšovaniu odborno-metodického rastu.
Tak sa vytvárali predpoklady na skvalitňovanie výchovno-vzdelávacieho
procesu a vedomostnej úrovne absolventov. Impulzy k odborno-metodickému
rastu neprichádzali len zvonku (cvičná škola, experimentovanie), ale aj z vlastného
vnútorného záujmu učiteľov, o čom svedčí napríklad skutočnosť,
že v 80. rokoch absolvovali rigoróznu skúšku 9 učitelia. V spolupráci
s MC (KPÚ), ŠPÚ (VÚP) sa mnohí podieľali na príprave metodických
materiálov, recenzií učebníc, prispievali do odborno-metodických časopisov
a pod. Takmer 40 rokov plnia úlohy cvičných učiteľov pre FF, PF a
FPHV PU (predtým UPJŠ) často za symbolickú odmenu,
pretože väčšina chápe svoje povolanie ako poslanie. K tým, ktorí kládli pevné základy
duchovnej stavby našej školy, patria: Sergej Krenický, Anton Repka, Jozef Černota, Alexander Greif, Mária Džuberová, Mária Demková, Božena Greichmanová, Viliam Ovád, Jakub Krigovský, Andrej Sninčák, Štefan Chvostaľ, Alfréd Rochlitz, Mikuláš Kotora, Marta Siváková, Ľudovít Hajduček, Katarína Tóbiková, Žofia Petrovičová, Jozef Pella, Dezider Jacko, Štefan Iľaš, Belo Tomčan, Marta Dubajová, František Balún. Najdlhšie (30 a viac rokov) na škole z bývalých učiteľov pôsobili: Pavol Surgent, PhDr. Viliam Ovád, Andrej Štefanský, Mária Džuberová, Ján Goliáš, PaedDr. Veronika Dandárová, Alfréd Rochlitz Najdlhšie
zo súčasných učiteľov pôsobia na škole: Mgr. Jozef Varchola, PhDr.
Tatiana Matlovičová, Mgr. Viera Martonová, PhDr. Mária Markovičová, PhDr.
Milan Skladan. Zo súčasných učiteľov je 15 absolventov školy:
Mgr. Dana Bessenyeiová (rod. Klobušníková), Mgr. Mária Ďurčeková (rod.
Hyrjová), Mgr. Viera Ilavská (rod. Šestáková), Mgr. Jana Kobulská, Mgr. Mária
Kollárová (rod. Hermanová), RNDr. Miroslav Krajňák, Mgr. Katarína Mačugová
(rod. Piussiová), RNDr. František Majoroš, PhDr. Mária Markovičová (rod.
Lazorčáková), Mgr. Marta Maskalíková, PhDr. Tatiana Matlovičová (rod. Tóbiková),
RNDr. Tatiana Mergešová (rod. Čekaňáková), Mgr. Helena Pavelová (rod.
Macejová), Mgr. Ľudmila Rovňáková, Mgr. Mária Tresová (rod. Dulinová). Absolútne najdlhšie je so školou spätá
PhDr. Tatiana Matlovičová, pretože je absolventkou školy a po ukončení
vysokoškolského štúdia pôsobí
celý svoj produktívny vek na tejto škole. Žiaci
Za
40 rokov existencie školy prežilo v nej časť svojej mladosti 5609 žiakov.
Prichádzali ako deti v pubertálnom veku, často s nejasnými
predstavami o svojom budúcom povolaní. V priebehu troch resp. štyroch
rokov sa aj pod vplyvom svojich
profesorov osobnostne a profesijne dotvárali. Celková klíma školy, v ktorej
sa v každom období jej vývoja kládol dôraz na náročnosť vo vyučovacom
procese, na kultúrnu rozhľadenosť a vychovanosť, pozitívne ovplyvnila
formovanie hodnotového systému žiakov. Svedčia o tom napr. aj výsledky
prieskumov v období experimentálneho overovania nového modelu gymnázia
v 80. rokoch, keď za najdôležitejšie hodnoty v živote človeka
preferovali vzťah k práci a vzťah k ľuďom (z anketovaných
škôl najvýraznejšie). Formovanie osobnosti študentov ovplyvňuje aj bohatá
záujmová činnosť v škole (prírodovedné a spoločenskovedné
predmety, telesná výchova) a tolerantnosť k individuálnym záujmom
mimo školy. Absolventi, ktorí počas stredoškolského štúdia využili
podnetnosť prostredia školy (a bola ich naprostá väčšina), sa veľmi
dobre pripravili na vysokoškolské štúdium. Úspešnosť v prijímaní
na vysoké školy sa pohybovala v rozpätí 70 - 80%, ba v niektorých
rokoch bola aj vyššia. Časť absolventov si doplnila všeobecné vzdelanie o odbornosť
na nadstavbovom štúdiu pri stredných školách, časť vstúpila
priamo do praktického života. Dnes sa s našimi absolventmi môžeme
stretávať v hospodárskom živote, zdravotníctve, školstve, kultúre,
armáde, v diplomacii, v médiách, v duchovnej, štátnej a verejnej
službe. Vstúpili a vstupujú do povedomia verejnosti nielen v miestnom,
regionálnom, ale aj celoslovenskom meradle. Mnohí
sa nám denne pripomínajú svojou popularitou (hudba, šport). Škola,
ako dobrá matka, je hrdá na každého svojho absolventa, ktorý si našiel
miesto v živote, bez ohľadu na miesto v spoločenskom rebríčku. ...a
tí ďalší Obraz školy a jej vývoja by nebol úplný, keby sme popri študentoch a profesoroch nespomenuli aj rodičov žiakov, ktorí prostredníctvom združenia rodičov (predtým ZRPŠ) významne prispievali k rozvoju školy. Predovšetkým morálna podpora pri realizácii zámerov školy a materiálna podpora záujmovej činnosti žiakov vytvárali predpoklady pre celkovú úspešnosť školy. Počas štyroch desaťročí vedenia školy i jednotliví učitelia vždy nachádzali podporu ZR. Bolo to aj zásluhou tých, ktorí túto činnosť riadili. Vďaka patrí všetkým, ktorí prijali dobrovoľné funkcie v ZR a obetovali veľa svojho voľného času v prospech školy. Nezmazateľne sa do histórie školy zapísali predsedovia ZR I. Košala, C. Babčák, Ing. J. Jusko, Ing. G. Markovič, MVDr. F. Tkáč, PhDr. A. Hadzima, Ing. P. Vladyka, Ing. R. Kozlai a pokladníci M. Ralbovská, Ľ. Haluška a M. Tůmová. Škola počas svojej existencie úzko spolupracovala s mnohými inštitúciami a závodmi. V prvom rade treba spomenúť spoluprácu s UPJŠ (dnes PU) pri realizácii pedagogickej praxe (PhDr. J. Tvrdý, PhDr. M. Goga, CSc.), spoluprácu s bývalým VÚP v Bratislave a KPÚ (dnes MC) v Prešove (na úrovni vedenia školy a metodikov), s vojenským útvarom v Prešove pri príprave branných cvičení (podplukovník J. Haško, nadporučík V. Figura), s bývalým patronátnym ŠM v Chminianskej Novej Vsi (Ing. J. Haško, Ing. J. Straka), ako aj s ďalšími organizáciami a inštitúciami. Táto spolupráca sa uskutočňovala v rôznych časových obdobiach a plnila rôznorodé ciele. Pozitívne je, že škola sa vždy stretla s pochopením u svojich partnerov a títo zase mali zo spolupráce očakávaný úžitok. K úspešnému chodu školy a k plneniu jej úloh prispievali aj administratívni a prevádzkoví zamestnanci. Z tých, ktorí značnú časť svojho profesijného života odovzdávali svoje sily škole, nemožno nespomenúť administratívne pracovníčky M. Jeleňovú, H. Fejérovú, M. Vargovú, H. Žarnayovú, M. Jackovú, E. Adamčíkovú, M. Čerňovú. Z prevádzkových zamestnancov sú to školníci V. Krajňák, H. Andreánska, ale hlavne Ján Šesták a jeho manželka Mária - takmer tri desaťročia boli dennodenne spätí so školou. Všetkým
menovaným, ale aj ďalším nespomenutým, ktorí sa v takom či onakom
postavení zúčastňovali na doterajšom bytí a žití školy, patrí naša
úcta a vďaka. |